Vítajte na stránke tvbestfriends.blog.cz

Elizabeth Windsor (alias Petra P.): Nezáväzný život

21. prosince 2009 v 18:28 | Liza |  Moje príbehy
Kapitola prvá: Mať osemnásť znamená slobodu!

Ako vždy som sedela na lavičkách pri stánku so zmrzlinou a čakala na dobrú správu, ktorá mi mala prísť SMS-kou. Na druhej strane lavičky sedel akýsi divný pán v čiernej košeli a bledomodrých džínsoch. Lízal dvoj kopčekovú zmrzlinu a pri tom čítal noviny. Pod chvíľou na mňa zazrel, ale hneď ako si všimol, že som si ho všimla, uhol pohľadom a znova sa začítal do novín. Neviem, čo tam videl také zaujímavé, ale za poslednú polhodinku ešte ani raz neprevrátil stránku!
Žuvala som žuvačku a stále nedočkavo pozerala na mobil. Zrazu zazvonil. Ako najrýchlejšie som mohla, som ho zdvihla.
"Kaya?" vyhŕkol ktosi do telefónu.
"Hej, už to máte?" odpovedala som otázkou.
"Nie, ale myslím, že ani dlho nebudeme..." zasmiala sa moja najlepšia kamarátka.
"Čo? Prečo...?"
"Jimmiho dostali fízli!"
"A čo je na tom také smiešne?" vybuchla som, až ten pán, čo sedel vedľa mňa nadskočil. Zamračil sa na mňa.

Vyskočila som z lavičky a rozbehla sa za Nelou.
"Nič, iba že on im tu tára nejaké nezmysli o rybách, či čo...." znova sa zasmiala.
Zaklapla som telefón a zrýchlila tempo. Dlhé čierne rozšírené nohavice sa mi vliekli po zemi. Mala som na sebe dlhé čierne tričko, takže sa mi behalo horšie, keďže pieklo, ako v saune. Na hlave ešte aj čierny šilt, ktorý som mala nakrivo a na rukách čierne rukavice bez prstov. Na nezakrytých prstoch sa mi leskli veľké prstene a na krku tri strieborné reťaze.
Prešla som cez podchod až ku detskému ihrisku, pri ktorom stáli Nela, Jimmy, Karol, Hellen a Mike.
Nela na mňa zakývala. V obliekaní je to môj úplný opak. Červeno-zelené kraťasi, oranžové tričko a vlasy vyčesané dozadu zopnuté rúžovou čelenkou. Stála asi dva metre od Jimmiho, ktorý sa o niečom rozprával s policajtom.
Dorazila som k nej.
"Čau," pozdravila som sa.
Vzdychla si a pobavene pozrela na polišov.
"Pri čom vás prichytili?" spýtala som sa a vytiahla pri tom z vrecka krabičku s cigaretami. Vytiahla som jednu, strčila do úst a zapálila. Žuvačku som vypľula. Raz som to skúšala dokopy, no nebolo to nič moc.
"Pri čom asi?" pozrela sa na prázdne fľašky od sprejov a potom na stenu paneláku pred nami.
Vyfúkla som dym z úst. Podišla som k polišovi, ktorý sa rozprával s Jimmim. S chalanom, ktorý mi je o hlavu vyšší, ale aj tak mu to nevadí a chodí so mnou... S chalanom, ktorý má krátke tmavohnedé vlasy vpredu vygélované dohora, s chalanom, ktorý mal na sebe čierne rifle a čiernu košeľu s krátkymi rukávmi bez kravaty, ktorý mal na pravej ruke čierne potítko a na ňom veľké grafitové písmeno "J". S chalanom, ktorý má vo zvyku dať si žuvačku vždy po tom, čo si zapáli presne ako ja. S chalanom, ktorého modré oči vyrazia dych každému dievčaťu, na ktoré sa pozrie.
"Ej, ej!" zvolala som karhajúco a nadvihla jedno obočie. "O čo sa tu jedná?"
Jimmy na mňa spýtavo zazrel.
"Ale nič mladá pani," odvetil milo pribratý policajt.

"Slečna," opravila som ho.
Jimmy mi vytiahol cigaretu z úst a potiahol si z nej. Potom mi ju vrátil. "Iba riešime niečo ohľadom ničení štátneho majetku." Odpovedal otrávene.
"To už sa stáva zvykom," usmiala som sa na policajta. Nahla som sa k Jimmiho uchu. "Nechaj to na mňa." podala som mu cigaretu a naznačila, nech ide za Nelou. "Nemohli by ste to pre tento krát nechať tak?"
"Obávam sa, slečna, že nie."
"Prosím," nasadila som svoj flirtovací pohľad. "Ja vám za to sľúbim, že na nich budem dávať pozor a nedovolím, aby sa to opakovalo." Sladko som sa usmiala.
"Eh... Ale slečna... ja..." koktal zarazene.
"Prosím."
Chvíľu si ma premeriaval obozretným pohľadom. "No tak dobre," porazenecky si vzdychol a otočil sa za svojim kolegom pri Hellen, Karolovi a Mikovi.
Otočila som sa a s povýšeneckým úsmevom odkráčala za ostatnými.
Nela mi tlieskala a usmievala sa od ucha k uchu. Keď k nej prišiel Karol, chytil ju za pás a pobozkal ju.
"Vy ste sa úplne zbláznili? Čo to malo znamenať? Kresliť grafity cez denné svetlo?" syčala som rozhorčene.
"Ty ale rýchlo meníš emócie!" prehodil uštipačne Mike.
"Aby ste vedeli, nabudúce vás z toho vyťahovať nebudem!" urazene som dokončila svoj monológ.
"To si hovorila aj minule," pridala sa Hellen.
Jasné... Toto je iba pretvárka. Keby to bolo naozaj, Jimmy by sa pri tom neuškŕňal a ja by som ziapala na celú ulicu a nie len na vzdialenosť päť metrov štvorcových...
Keď som si všimla, že policajtov konečne nebolo na dohľad, začali sme sa všetci smiať.

"Tak čo?" spýtala som sa neskôr Jimmiho, keď sme sedeli sami dvaja na schodoch pri podchode.
"Čo čo?" z úst mu vyšiel cigaretový dym.
"Či ste stihli... počkať, vlastne nie. Nela hovorila, že nie..."
Spýtavo sa mi zahľadel hlboko do mojich hnedozelených očí.
Zodvihla som zo schodu nad tým, čo sme sedeli, plechovku kofoly a napila sa. "Ale nič..." Plechovku som hodila na cestu, lebo som ju už celú dopila. Oprela som si hlavu o jeho rameno a hľadela na tmavú oblohu.
Rukou, ktorou nedržal cigaretu, ma chytil okolo pásu, pod čierne tričko, na holú pokožku. Mal ju horúcu.
Z krčmi, ktorá stála rovno vedľa, na nás svietilo tlmené svetlo lámp.

Kapitola druhá: Inokedy

Zobudila som sa asi okolo pol jedenástej pred obedom. Nevadilo mi to. Je to normálne, keď človek ide spať asi o druhej ráno.
Oči som mala stále zatvorené. Rukou som zastala na čejsi ruke.
Zhlboka a uvoľnene som si vzdychla, usmiala sa a konečne otvorila oči.
"Dobré ráno," pozdravil ma Jimmy spokojne. "Alebo skôr obed?"
"Jedlo mi nespomínaj." Zastonala som.
Pohladil ma po obnaženom škvŕkajúcom bruchu. Rukou mi prešiel po prsiach, ku krku, až sa dostal k sánke. Nahol sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. Perami prešiel od ramien, popri uchu, po líci, až na ústa.
Chvíľku sme sa len tak povaľovali.
"Kedy prídu tvoji rodičia?" spýtala som sa ho, keď si na mňa ľahol.
"Až po víkende." Odpovedal a pobozkal ma. Pomaly a opatrne do mňa vnikol a obaja sme sa stali súčasťou toho druhého.

Zazvonil mi mobil.
Rýchlo som bežala z malej kuchynky v dome Jimmiho rodičov k svojej kôpke s vecami a vytiahla z čiernych nohavíc strieborné Véčko(Vyklápací mobilný telefón). Na tapete bol nápis "Mama". Zmačkla som zelené tlačítko.
"Ahoj Kayuš," pozdravila sa. "Tu je tvoja mamina."
Jimmy zatiaľ vyprážal na panvici volské oká.
"Ahoj, mami. Zabudla som si niečo doma?"
"Nie, nie... Len sa chcem spýtať, ako sa máš..."
"Mami! Ty ma kontroluješ! Ja mám už osemnásť!"
"Ale zlato... Som predsa tvoja matka!"
Zhlboka som sa nadýchla.
"A čo robíš?" spýtala sa.
"Idem raňajkovať.." odpovedala som mrzuto a sadla za stôl.
"Čože?! To má neštvi!"
"Prečo by som ťa mala štvať?"
"Lebo je pol jednej! Máš obedovať a nie raňajkovať."
"Práve som vstala! Nekontroluj ma! Zavolaj mi inokedy! Teraz fakt nemám čas!" to, že nemám čas nebola pravda. Vlastne som sa práve dosť nudila.
"A kde si?"
Tak toto už naozaj preháňa! "Maj sa!" zaklapla som mobil.
Jimmy sa na mňa pobavene usmial.
Šla som sa osprchovať. Pár sekúnd po tom, čo som vošla do sprchy, mobil znova zazvonil.
"Kaya?" vykríkol Jimmy spoza dverí. "Prišla ti SMS-ka."
"Kto ju píše?"
"Tvoja matka."
Prevrátila som oči. "A čo je v nej?"
Zasmial sa a odkašľal si. "Citujem: Milá dáma, takto sa k vlastnej matke nechová. To by si mala vedieť! Mama. PS: Berieš tie tabletky?"
Nadvihlo mi žalúdok, až mi z ruky spadla žiletka. Znechutene som si odpľula. Že tabletky! Ako si môže myslieť, že som taká nerozumná, aby som si nedávala antikoncepciu, keď nikdy nie je po blízku žiadna chlapčenská...?
Dvere miestnosti sa otvorili. "V pohode?"

"Ale hej...."
"Ty vieš o čom to písala?"
Poškriabala som sa po hlave a znova zagúľala očami.
Usmial sa a zatvoril za sebou dvere.
"Napíš jej, že nie som koza. Em... niečo slušnejšie... ťava."
"OK"

Večer sme sa aj s ostatnými vybrali do baru. Mobil som si radšej nechala u Jimmiho, aby ma mama znova neotravovala.
"Karol? Kedy príde Nela?" pýtala sa zvedavo Hellen.
"Za pár minút," odpovedal a odpil si zo svojho dúšku piva.
Hudba hrala potichu, no vtom sa atmosféra úplne zmenila. Hudba začala hrať na plné obrátky a všetci začali tancovať.
"Úbohé..." skonštatovala som situáciu a nadvihla jedno obočie
Jimmy ma objal okolo ramien a vtiahol vzduch z cigarety.
Vzala som si zo stola jeho pohár piva a usrkla si.
V tej chvíli sa to stalo! Elektrika prestala ísť. Hudba doznela a svetlá zhasli. To všetko v jedinej sekunde. V miestnosti ostalo hrobové ticho.
BUM! Ktosi vystrelil.
Všetci zhíkli. Niekto padol na zem.
Jimmy si z toho akoby nič nerobil. Nasával špinavý vzduch a vyfúkaval ho v pravidelných intervaloch. Pozorne sledoval, čo sa deje.
"Nikto sa ani nepohne! Chcem všetky prachy, čo tu máte! Všetky cenné veci a ako bonus aj pár fliaš piva!" vybliakoval mužský hlas na celú sálu, nevidela som ho.
Barmanka v momente frčala k pultu a vytiahla z pokladne všetky peniaze. Všetci si z rúk sťahovali náramky a z krkov náhrdelníky. Najviac však bolo prsteňov.
Ja som sa ani nepohla.
Ten chlap na mňa zazrel.

Kapitola Tretia: Bola to len náhoda? (Epilóg)

Nela sedela na stoličke vedľa mňa a obhrýzala si nechty. "Myslíš, že nám niečo spravia?" pýtala sa.
Vzdychla som si a pozrela von oknom.
Do miestnosti, v ktorej boli tri stoličky a jeden stôl vošiel tlstý fízel.
"Ale, ale, ale..." predniesol karhajúco. Bol to ten policajt, ktorý našich minule nachytal pri grafitoch. "Koho to tu máme?"
Nadvihla som obočie a z žuvačky spravila bublinu. Bublina praskla. "Karin Stanleyová. Moc ma neteší," nadradene som zažmurkala. "A Nela Traceová," ukázala som na moju spolusediacu.
"Seržant David O´Conel." Cez stôl mi podal ruku a pri tom si sadol.
Nepodala som mu ju a Nela tiež nie.
Nervózne si oblizol vrchnú peru a poškriabal sa za krkom. "Takže, čo sa tam presne stalo?" pozrel sa na moju ruku, na ktorej som namiesto rukavice mala obväz.
"Nemal by ste nám byť vďačný?" navrhla som. "Chytili sme zlodeja..."
"Na to som sa vás predsa nepýtal. Ešte raz. Čo sa tam presne stalo?"
Nela začala. "Ja som vlastne nič nevidela... Prišla som až keď sa to všetko skončilo a zavolala som fízlov, aby prišli!"
"Dobre, dobre. Vieme, že ste volala. To ostatné si ešte overíme."
Nele odľahlo. Vyložila si nohy na stoličku a objala si ich rukami. Prečo mám šťastie na bojkov?
"Počúvam vašu výpoveď." Otočil sa na mňa.
"Je to nutné?" nahla som hlavu a spravila ďalšiu bublinu. Praskla.
"Ak nebudete vypovedať, budem to musieť chápať ako, že ste na tom čine spolupracovala."
Znechutene som vydýchla. "Najprv zhaslo svetlo, vypla sa hudba a všetko ostatné, čo je spoločné s elektrinou. Ostalo ticho. Potom som začula taký hrubý mužský hlas a niečo vystrelilo. Všetci zhŕkli a niekto padol na zem. Nevidela som kto.
Nerobila som paniku. Stála som pokojne..."
David si všetko zapisoval do notesu.
"Ten muž povedal, že mu máme dať všetky prachy a šperky, či čo... a ešte aj pivo. Myslím, že povedal: Ako bonus aj pár fliaš piva!" Zamyslela som sa. "Tá, čo to tam riadi hneď šla ku pokladni a vytiahla všetky prachy. Všetci hádzali k tomu mužovi šperky. Náhrdelníky, prstene a tak..."
David pokývol hlavou, aby som pokračovala.
"No a ja som sa ani nepohla. Ani Jimmy. Len sme sa prizerali, čo sa z toho vyvinie." Pohrabala som sa vo vreckách. "Nemáte oheň?" spýtala som sa.
"Tu sa nefajčí." Skonštatoval prísne.
"Fajčí sa všade a nikomu to neprekáža."
"Mne áno!" zamračil sa na mňa.
Vzdychla som si. "Mno... kde som skončila?"
"Ste čakali s Jimmim." Pripomenula mi Nela.
"Aha... No a ten chlap sa na mňa pozrel a ..."
"Môžete mi opísať, ako vyzeral?" skočil mi do reči.
"Čierna kukla, rifle, zelený sveter a nenápadný svetlomodrý ruksak, ktorý mala vtedy pri sebe predavačka a dávala doň lowe."
"Dobre." Niečo si načmáral perom do zošitku. "Pokračujte."
"No a ten chlap k nám prišiel a spýtal sa, prečo mu tam nedávame aj my veci. Jimmy

sa predo mňa postavil a ja som si zapálila cigu. Chápete, pohoda... Povedal, nech odíde, lebo to bude ľutovať a on neodišiel. Povedala som Jimmimu, nech to nechá tak, že ja si to s ním vybavím. Ten chlap mi prikázal, nech mu dám svoje nohavičky." Odmietavo som pokrútila hlavou. "Blázon," použila som slušnejšiu nadávku. "Viete si predstaviť, čo spravil Jimmy. Udrel ho päsťou." Striasla som sa. "Ten kokot ho postrelil! Hodila som sa naňho a nejakým zvláštnym spôsobom som mu vzala zbraň a hodila ju Mikovi, ktorý s ňou už má veľa skúseností. Ten chlap mi vykrútil zápästie... A vtedy prišla Nela a zavolala..."
"Ako vám ho vykrútil?" neodtrhol oči zo svojich poznámok.
"Chytil ma za ruku hneď, čo som zbraň hodila Mikovi. Mno a zrazu to nechutne zaškrípalo a ja som začal jačať." Nebola som veľmi šťastná, že tu musím vysvetľovať takúto vec.
"Čo ste spravili, keď váš priateľ krvácal?"
"Ja nič. Iba som si k nemu ľahla a hovorila mu, že to bude dobre. Že to prežije."
"A kto potom zavolal záchranku?" vyhŕkla Nela.
"Slečna. Záchranka vždy chodí spolu s políciou." Napomenul ju David. "To by ste mali vedieť." Otočil sa na mňa. "Mali by ste vedieť, že váš priateľ bude v poriadku. Mal vnútorné krvácanie a minulo sa mu veľa krvi. Na poslednú chvíľu sa to ešte dalo ako tak zachrániť. Dali mu krv a teraz leží v nemocnici."
Ani si neviete predstaviť, ako mi vtedy odľahlo, aj keď som to nedávala veľmi najavo.

Pred tým, než sme odišli z policajnej stanice, poďakovala som Davidovi a rozlúčila sa s Nelou, pretože ona šla za Karolom, ktorého práve tiež vypočúvali, presne ako sto ďalších ľudí, ktorý v ten večer boli v bare a dobre sa zabávali.
Tento príbeh vysvetľuje, že aj keď sú ľudia odlišný, môžu sa mať navzájom radi. A nech je ten vzťah akýkoľvek ťažký, vždy sa nájde riešenie, ako sa dá tá rana vyliečiť...









Koniec
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Koľko elektronických zásuviek je v izbe, v ktorej práve ste?

1-2
3-4
5-6
7-8
Viac
Neviem/Nechce sa mi počítať
Inak

Komentáře

1 Bell Bell | 23. prosince 2009 v 10:42 | Reagovat

Ejha bisťu !!!  :D

2 Liza Liza | 9. ledna 2010 v 13:46 | Reagovat

Arigato Bella-chan :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama