Vítajte na stránke tvbestfriends.blog.cz

Indian Summer /Babie Leto/ Kapitola 4.

5. prosince 2009 v 18:31 | Líza
Štvrtá kapitola: Rozkošná

Bola som už skoro na rade. Predo mnou boli len dvaja žiaci. Malá černoška a ... no do kelu!
Že som si ho doteraz nevšimla! Jimmy Nace! Porazenecky som si pobúchala po čele. Chalan
odišiel a predo mnou sa uvoľnilo miesto. Išlo to rýchlo a keď som bola na rade, pozrela som
sa na Nessinho mladého otca. Mala som pravdu, má hnedozelené oči! Usmiala som sa nad
touto myšlienkou. Dakto z opačnej strany mi vopchal do rúk bielu obálku. Stálo na nej: Melanie
Summers, 16, Neon. Prebehla som cez malú predsieň. Bola zaujímavá. Vôbec to nevyzeralo
ako škola. Steny boli vydlaždičkované na červeno hnedo. V celej miestnosti bolo spolu asi šesť
obrazov. Neviem síce, ako to do miestnosti s priemerom 2x2 metre natlačili, ale vyzeralo to
pekne, tak útulne. Miesto podlahy boli drevené parkety, starodávneho štýlu. Po pravej strane
boli tri vešiaky, na každom tri svetre, i keď neviem na čo, keď je pri najmenšom 30°C. Pod
vešiakmi bola malá drevená polička a oproti nej, mne po ľavej strane, drevený stolček so
stoličkou.

Vošla som do veľkej chodby, ktorá sa mi, po rýchlej prehliadke predsiene zdala preplnená.
Všade sa hemžili žiaci. Nečudo, veď je to škola. Steny boli biele a podlaha z toho istého
materiálu, ako v predchádzajúcej miestnosti. Predo mnou, na pravej strane bolo kopa červenobielich skriniek s
číslami. Niektoré boli otvorené, pretože v nich žiaci čosi hľadali, a iné zase zatvorené. Presne
oproti mne stáli veľké schody, ktoré viedli na vyššie poschodia a vedľa nich dva výťahy.
"Hm.." to je poriadne moderná škola. Po celej miestnosti bolo aspoň desať malých i väčších
obrazov. Každý z iného obdobia.
Prešla som cez chodbu, ku schodom a položila som tašku na zem. Opatrne som otvorila obálku.
Bola v nej malá modrá kartička s číslom 218. Začala som hľadať izbu s číslom 218. Vyšla som
po schodoch a poobzerala som sa. Videla som asi dvadsať izieb a ešte sa chodba aj
zatáčala, tam ich bolo zhruba ďalších dvadsať, možno aj viac. Najvyššie číslo, ktoré som našla
bolo 102, tak som šla
po schodoch ešte vyššie. Obzerala som sa zo strany na stranu. Niektorí žiaci už boli zrejme
vybalení, lebo už chodili po chodbách v skupinkách a celí vysmiaty pokračovali v rozhovoroch,
ktoré začali na školskom preddvorí.
Konečne som našla, čo som hľadala... Na konci malej chodby, kde boli štyri izby. Napravo jedna,
mala označenie 218. Na rohu, kde sa chodba končí jedna, nemala žiadne číslo, ale na
dverách bolo vyryté ,Benjamin´ divným škrabopisom.
"Ó, nie..." pozerala som na tie dvere s vyvalenými očami.
"Čo sa stalo?" ani som si nestihla všimnúť, že sa dvere dvesto osemnástky rozleteli a na mňa
hľadelo strapaté svetlovlasé dievča.
Pozbierala som sa a vydesene zažmurkala.
Dievča nadvihlo jedno obočie, pri čom si pravým ukazovákom niečo vyberala zo zubov. Vlasy
mala nie moc dlhé, len o niečo dlhšie, než ja, oči mala fialové... Asi má kontaktné šošovky.
Na sebe mala len vyšúchané čierne tričko a spodné prádlo.
"Mieniš tam stáť celú večnosť?" odkašľala si, keď zbadala modrí papierik v mojej ruke.
Vošla som do izby, pokúšala som sa vyhnať z hlavy obraz dverí s divným nápisom. Na
dievča som sa ani nepozrela, rovno som si tašku hodila na voľnú posteľ v neveľkej izbe, pod
oknom. Zvalila som sa na ňu vedľa tmavočerveného ruksaku.
"Som Kate," predstavilo sa dievča a začalo sa vybaľovať.
"Mey." Odvetila som.
Keď som sa vybalila a všetko poupratovala všimla som si, že Kate je trocha divná.
Nadradene sa na mňa pozerala, a tak som jej opätovala. Pomaly sa jej ústa rozťahovali do
úsmevu. Až sa nakoniec začala smiať na celú izbu. Ja som sa na ňu iba pozerala.
Nesmiala som sa, ale usmievala. Ona je hrabnutá?
"Prepáč mi tento výbuch," upokojila sa po chvíli. "Ale si taká rozkošná, keď sa ma pokúšaš
napodobniť," znova sa začala smiať.
NAPODOBNIŤ?? ROZKOŠNÁ?? To si snáď robí srandu! Ona je vážne hrabnutá!!!
Zhlboka som sa nadýchla a vyšla von z izby s tým, že som prudko zabuchla dvere. Dvere
oproti boli tiež otvorené.
"KIM!!" vyhŕklo zo mňa nadšene.
"MEY!!" zopakovala moje nadšenie krátkovláska.
Chytili sme sa za lakte a začali točiť.
"A nevieš, kde má izbu Nessie?" spýtala som sa jej po chvíli.
"Vedela by si to, keby si nám nezdrhla skôr, ako sme stihli zareagovať, že si vôbec aj vošla
dnu." Strapatila mi vlasy. "A má sto jednotku."
"Aha... Tak prepáč. Koho máš spolubývajúceho?" spýtala som sa, aby nezaostala reč.
"Ja mám takú bosorku... Je to totálna ťava! Myslí si, že je neviem aká veľká!"
"Nejaká nová?" vypočúvala ma.
"Nie... Myslím, že nie. Nesprávala sa tak."
"No, tak budem hádať. Dobre?"
"Môžeš." Dovolila som jej, aj keď som vedela, že to nemá cenu. Pomaly sme sa blížili ku schodom.
Chceli sme sa ísť pozrieť na Ness.
"Sanny?"
"Nie. Nevolá sa tak." Pokývla som hlavou v nesúhlase.
"Merry?"
"E-e!"
Priškrtene sa uškrnula. Rozmýšľala, koho takého divného ešte pozná.
"Tanya, Tessa, Kenny, Amelia, Haneliea?"
"To tu je až toľko divných dievčat?" vyvaľovala som na ňu oči.
"No, vlastne, Neonka je iba Amelia... A ešte Kate.."
"Bod do čierneho!!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama