Vítajte na stránke tvbestfriends.blog.cz

Indian Summer /Babie Leto/ Kapitola 5.

5. prosince 2009 v 18:33 | Líza
Piata kapitola: Dokonalý

Všetci sa hrnuli chodbou, ako najrýchlejšie sa dalo. Chceli chytiť tie najlepšie miesta, ako mi
povedala Kim, keď sme sa aj my blížili k jedálni. Nechceli sme sa tlačiť, tak sme počkali, kým
všetci prejdú a dúfali, že nám ostane nejaké voľné miesto.
"Ou... To je Boby! To je BOBY!!" Nessie sa za mňa skryla, no on si to stihol všimnúť. Len sa
usmial a žmurkol na mňa. Potom sa otočil a šiel si sadnúť.
"Eh... Idem chytiť posledné miesta," vykoktala zo seba Ness a Kim sa rozbehla za ňou.
Uf! A čo mám robiť ja?
Rozbehla som sa za nimi, no v tom...
"AU!" spadla som na zadok. Nevšimla som si, kto to do mňa narazil, alebo do koho som to
narazila ja, no chcela som to zistiť.

"Prepáč," ospravedlnil sa niekto a podal mi ruku, aby mi pomohol vstať.
Zodvihla som zrak. Totálne ma zmrazilo. Zostala som sedieť.
Alex sa šarmantne usmial a čupol si. "Tak sa mi zdá, že si z kameňa."
Stále som nič nehovorila. Hľadela som naňho s otvorenými ústami, ako nejaký idiot. Všetci, čo šli
naokolo najprv pozreli na mňa s pohľadom: ,Ona je šibnutá´; a potom na neho s pohľadom:
,On je tak super´. On, akoby si ich vôbec nevšímal.
"Mám ti pomôcť vstať? Hádam si sa nezranila." Zrazu sa tváril vážnejšie.
"Ou... Ja... Ty... Ó... Nie... Čo...?" splašene som zažmurkala. Som totálny bojko!
"Vieš čo? Pomôžem ti." Ani sa ma nespýtal, chytil ma pod ramena a vytiahol na nohy.
Čo ak je to trik? Čo ak na mňa chce použiť ten svoj dar? Čo ak sa za príjemnou povahou a
pekným vzhľadom skrýva nebezpečenstvo? Alebo aj niečo viac...?
"Naozaj ti nič nie je? Vyzeráš akoby si práve vyliezla z jazera plného piraní." Stále ma držal,
ale už som stála pevne nohami na zemi.
Divné prirovnanie...
"Ja... Nič sa mi nestalo... Eh... Prepáč, že som do teba narazila, fakt som nechcela." Vytrhla
som sa mu spod ruky a kráčala smerom za Nessie a Kimmie.
Predbehol ma. "Ty si nenarazila do mňa. To ja do teba. Ja by som sa mal tebe ospravedlniť."
Boh vie, prečo toto dostihlo práve mňa. Iné dievčatá by boli vyhappené, že ich zobral do
svojho náručia taký dokonalý chalan ako je on.
Nezastavovala som. Bola som z toho úplne vedľa.
Zostal stáť. "Stretneme sa ešte?" dodal, akoby len tak pomedzi slovo.
"Myslím," šepkala som, no kráčala som ďalej. "Že áno..."

Bohužiaľ, nezostalo mi žiadne voľné miesto a tak som musela zostať stáť, ako aj pár ostatných
študentov.
"Som rád, že sme konečne všetci pohromade," začula som hlas profesora Talienniho, keď do
jedálne došiel zrejme už posledný študent. "Ešte raz vás tu vítam a dúfam, že celý školský
rok nebude iba o škole ale aj o zábave, hlavne pre mnohých nových žiakov." Jedáleň bola
zostavená z troch osem, dvadsiatich šesť, desiatich štvor a piatich dvojmiestnych stolov. Bola to
ohromne veľká miestnosť. Steny nelemovalo nič iné, ako kopa obrazov.
Aj keď Alex dorazil (kôli mne) medzi poslednými, mal svoje vlastné sedenie, za jedným z troch
osemmiestnych stoloch. Sedel spolu so svojou sestrou a ostatnými z ich gardy.
Profesor Talienni niečo nezaujímavé hovoril. Nessie mi povedala, že hovorí každý rok to isté...
Prezerala som si mojich nových spolužiakov. Niektorých som už poznala. Napr. Kate, moju
spolubývajúcu. Zistila som, že je z bohatej rodiny, preto sa správa tak, ako sa správa.
Celým menom je Katharine Olsenová. Je jedináčik, má 18 rokov. Jej schopnosťou je ovládanie
piesku a prachu... A potom tie nepodstatné veci, akou je napr. jej najlepšia kamarátka, tiež
zo skupiny Neon: Haney Tropass, ovláda zvuk.
Zbadala som aj Benjamina Naceho. Sedel sám, na podlahe, vedľa malého bufetu. Neďaleko neho,
za jedným štvormiestnym stolom sedela Trillaa Mini a Merci Belle - Nessine spolubývajúce. A v
dave som našla i Manalu Shin, Hello Standhoard a Candice Hellieno - Kimine spolubývajúce.
Nessie, Kim s Willom a Bobym sedeli iba dva stoly odo mňa a nakoniec mi pohľad spadol na stôl
pre dvoch, úplne vzadu. Sedeli pri ňom tie dve dievčatá, čo sa hádali pred školou. Tuším, že sa
volali Tessa a niečo ako Tyntia... Alebo Thylia? Nie... Tanya! Áno, tak sa volala.
"A nakoniec by som rád dal slovo mojej kolegyni Minami Stewardovej, ktorá vás neskôr bude aj
učiť."
"Ďakujem, profesor a chcela by som...." ujala sa slova a pokračovala v preslove. Mňa však zaujalo
niečo iné. Jenny sa do mňa nepríjemne zabodávala pohľadom.
Zrazu som pocítila divnú páčlivú bolesť. Najprv ruky, potom nohy, hlava, potom celé telo. Oprela
som sa o stenu. Myslela som si, že sa zbláznim. Začala som ťažko dýchať. Podlomili sa mi
nohy, narazila som kolenami o zem.
Pár žiakov sa na mňa nadradene pozeralo. To ma teraz však netrápi.
Všetko sa to postupne znásobovalo. Začala som sa ta zvíjať, no nevydala som ani hláska.
Čo to je??
Čo je to??
Nech ma to nechá na pokoj!!
Začala som kričať, aspoň som si myslela, že kričím, no nič som nepočula.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama