Vítajte na stránke tvbestfriends.blog.cz

"Jacob?"

8. prosince 2009 v 15:35 | Liza

Jacob?

Siedmy December 2009

Isabella
Líza sedela oproti mne a úplne ma ignorovala s MP3 prehrávačom na ušiach. Rose stála rovno vedľa mňa a niečo mi hovorila. Neodpovedala som jej.
Autobus prudko zastal a ja a Rose sme sa zvalili na prázdne sedadlá za nami. Aspoňže boli prázdne...
Z autobusového rozhlasu sa ozval drzí ženský hlas: "Pripravte si cestovné lístky."
"No super!" zvolal ktosi z mojich otravných spolužiakov, ktorý sedeli na opačnej strane dopravného prostriedku.
"Pete šiel načierno!" pošepkala mi vysvetlenie Rosetta.
"Bella?" začula som Lízin hlas, ako volá moje meno.
"Uhm?" odpovedala som otázkou a uškerila sa na ňu. "Už ťa z tých debilizátorov bolia uši?"
"Mňa? To sa radšej pýtaj Rosetty!" Liz mala pravdu. Rose má v tých svojích ušiach čosi stále. A vždy to má pustené na plné pecky. "Divím sa, že ešte nie je hluchá! Vieš, že do piatich rokov ohluchneš?"

"Je to podobný prípad ako môj?" zasmiala som sa nevinne.
"Nie Bells. Toto s tvojou blbou sklerózou nemá nič spoločné..." Liza si z ucha vytiahla slúchadlo a nechala ho voľne pohodené na svojej čiernej veste. Vlasy mala mokré, ako i všetci, ktorí nemali pri sebe dáždniky. Z vačku na bledých nohaviciach (teraz už aj zablatených od blata) si vytiahla strieborný slajder a vypla hlučnú hudbu, i keď cez silný hluk motora a našich chalanov ju moc nebolo počuť. Pozrela sa von oknom. "Už budeme vystupovať."
Práve keď to povedala, prišla k nám stará tetka s divným prístrojom v ruke a na krku mala kľúčenku s kartou. Na nej bolo napísané jej meno a prilepená akási vyblednutá fotka. "Vaše lístky poprosím."
Všetky tri sme jej ukázali tridsaťsedem centové lístky. Nadvihla jedno obočie a pobrala sa za ostatnými žiakmi.
"Čo ja? Nechajte ma! Ja vám ho neukážem! Je mi to jedno. Je mi jedno, že zavoláte políciu!" hádal sa ženský hlas s druhým revízorom.
"Čo myslíš, zavolá ju?" hádala Liz s priblblím úškrnkom na tvári.
"Políciu?" skočila jej do reči Rose.
Liz súhlasne prikývla.
"O čo?" naše stávky nemali medze. Raz sme sa dokonca stavili, že bude hurikán. Lizzie namietla a povedala, že nebude hurikán, ale druhá doba ľadová! (To má z toho, že pozerala "Deň potom"). Obe sme prehrali. No, ale čo iné sa dalo čakať?
"O česť?" navrhla som.
"Okej."

(Odsek; ša-la-lá)

Elizabeth
"Triedna ostala na zástavke?" pýtala sa ma jedna baba z triedy.
"Hej," odpovedala za mňa Rose a rozbehla sa za Leilou a Sandy.
Ja som skákala na mieste otočená dozadu a pohľadom som hľadala, kde mi zase zdrhla Bella.
"Čo skáčeš?" trhlo ma.
"Bella! Hľadala som ťa!"
"To som si domyslela." buchla ma po ramene.
"To malo byť za čo?" zamračila som sa na ňu.
"Kamarátska pästička."
Začali sme sa smiať.
Keďže naša triedna učiteľka ostala na zástavke s inými žiakmi z iných tried, ostali sme (ako trieda) sami. Nastarosti nás ale mala triedna uč. inej triedy. "Stretneme sa pred kinosálou o desať dvadsať."
Hneď ako povedala čas, vytiahla som z vrecka na nohaviciach strieborný vysúvací Samsung. Štíhli slajder, ktorý bol zo všetkých strán obitý. Dokonca na ňom už nefungoval ani jeden celá tri megapixelový foťák. (Taký sprostý, až to bolí!)
"Máme pätnásť minút. Je desať. Potom ešte..."
"...päť minút na príchod pred kino. Chápem..." dokončila za mňa Bella.
Obe sme sa vybrali aj s ostatnými spolužiakmi do vnútra veľkého obchodného strediska MAX ŽILINA. Zazrela som, ako sa Leila a Sandy na niečom rehocú. Pokrivila som nos a odvrátila sa od nich. "Trapky!" skonštatovala som nahlas.
"Z týchto schodov mám panický strach!" vyhŕkla Bella s úsmevom.
"Čo? Prečo?!" nechápala som.
Ukazovala na pohybujúce sa schody. Pravé šli hore a ľavé viedli nakupujúcich smerom nadol. My sme vyšli na pravé schody.
"Tak?!" vypytovala som sa.
"Minule sme boli v starom Tescu. Veď vieš. Pri hurbanovej."
"Hej, hej... pokračuj." prikývla som hlavou.
"No a tam sú takéto schody, iba ... no viac schodovité... Hehe. No a keď sme vystupovali, ja som nedávala pozor a vcvoklo mi to dovnútra šnúrku z tenisky. Vieš si predstaviť moju mamu," zasmiala sa. "Celá znervóznela a v panike začala pobehovať po Tescu aby našla toho, čo to zastavuje a zapína. Našla akúsi ženskú za pultom a začala jej hovoriť, nech to vypne. A vieš prečo bola taká nervózna a splašená?" spýtala sa ma.
"Nie."
"Večer pred tým pozerala o polnoci nejaký horor, kde sa všetko strácalo, či čo a myzlo. Ak sa jej o tom snívalo, nečudujem sa... No Eh, kde som to skončila." rozmýšľala.
"Ach Bella! Ta tvoja skleróza! Ty sklerotická trúba!" smiala som sa.
"Hyperaktívny škrečok!" oplatila mi štipľavú poznámku.
Jej nový škrečok sa totižto volá Líza a tak mi prischla táto netradičná prezývka. A k tomu je ten škrečok tak trocha psycho... Ako povedala: hyperaktívny...!
"Skončila si pri tom, že našla akúsi ženskú a..."
"Jaj! Dik. No a celá pointa tohoto príbehu je to, že nakoniec sa mi ta šnúrka vytiahla von sama od seba! Hehe! A mama mi potom začala hovoriť, prečo si nezaviažem tie šnúrky. Hehe!"

(Odsek; ša-la-lá)

Isabella
"Idem kúpiť popkorn!" vykríkla Liz a rozbehla sa k pultu, asi päť metrov predo mnou.
Rose šla so mnou za ňou pomalým krokom.
"Daj tri éčka!" vykríkla Liz od putu s popkornom.
"Hej, hej..." vytiahla som z ruksaku peňaženku a vzala tri eurá. Liz si zatial z batohu vytiahla svoju peňaženku a zobrala dve eurá.
"A budeme si kvit!" usmiala sa. Chápala som to. Asi pred piatimi minútami mi ona požičala jedno éčko, takže teraz to bude tak akurát!
Vzala som z jedného kartonového pohára tri slamky...
Rose sa rozbehla do kinosáli s písmenom "C", pred ktorou stál učiteľ dejepisu a zemepisu.
Liza nám kúpila obrovskú misu popkornu a veľký pohár koly. Ku kole nám dali jednu slamku.
Pred kinom nikto nestál, čo sa mi zdalo dosť divné.
"V ktorej sále je New Moon?" vyhŕkla Liza, ktorá si zrejme myslela to isté, čo ja.
"V tejto," ukázal učiteľ na písmeno "C".
"Heh?"
"Už to začalo..." skonštatoval učiteľ a nadvihol ramená, akože si máme pohnúť.
"No do riti!" zanadávali sme aj s Liz naraz a rozbehli sa dnu.

(Odsek; ša-la-lá)

"Eeeeeeh" napínala si svoje nervy Liz, ktorá sedela napravo odo mňa. Držala ma za ruku a hľadela na veľkú kinovú obrazovku, kde bola jedna z najromantiskejších scén z celého filmu.
Zrazu ma pustila a mne narazila ruka o tvrdé drevo na operande sedadla.
"SKORO!!" vykríkla na celú sálu a tleskla rukami.
Začali sme sa potichu smiať.
"Ach Jacob!" vzlykala moja spolusediaca a oprela si svoje bledohnedé vlasy o moje rameno.

Heheh
Pokračovanie nabudúce :D:D
Vaša neanonymná spisovateľka Liz Windsor :D.
Byebye
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Bell Bell | 13. prosince 2009 v 15:02 | Reagovat

niet nad humornú realitu... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama