Vítajte na stránke tvbestfriends.blog.cz

Keď sa vlci bijú

27. prosince 2009 v 15:36 | Liza
Čauky, to som ja Liza, takze sem pisem dalsiu svoju uzasnu poviedku... Este neviem, aky bude mat dej, no ja improvizujem, tak sa nebojte. Nejako to už dopadne :D. Neviem, ani to, pečo som dala práve takýto názov, pre svoju novú poviedku... Mno proste neviem, ani o kom to bude. Ale chcela by som ju venovať jednej slečne, ktorá si myslí, že som hrozná a neskúsená vo svete showbiznisu... Takže venovanie je pre Beth Wilsonovú. Našu anonymnú reportérku :D:D:D:D:D....

Utekala som, ako najrýchlejšie som mohla. Aj keď mi všetky svaly na celom tele protestovali strašnou bolesťou... Aj tak som bežala. Stále a stále...
"Elii!"začula som známi ženský hlas, pri ktorom by ste si i vy hneď predstavili, že ležíte na vyhriatom piesku, niekde na havaji.
"Nechaj ma na pokoji!!" vykríkla som nahnevane a obzrela sa. Do kelu...
Nathalie Dosanová. Študentka druhého ročníku súkromného anglického gymnázia v jednej z Kanadských Provincií Alberta, vo francúzskej časti La Crete.
Keď som sa obzrela, aby som jej videla do tváre, nahla som dopredu a prudko skočila, pričom sa jej ryšavý zapletený vrkoč ocitol vo vzduchu. Krikľavo zelené oči sa jej na okamih nebezpečne zaiskrili.
Uškerila som sa na ňu a zastala.
Nechápavo nadvihla obočie. "No tak, Elii. Čo sa s tebou stalo. V poslednej dobe s tebou nie je žiadna zábava. A k tomu sa o teba bojí mama."
"Mama?!"
"Hej, bola som s ňou asi dva dni dozadu. Nechápe, prečo si utiekla a obviňuje sa z toho... Elii, Elii, Elii... Nemala by si sa takto správať k vlastnej matinke!"
"To hovorí tá pravá..." zamrmlala som si popod nos a pomyslela na scénku u nej doma, keď sa s jej mamou škriepili o známkach a správaní...
"No táák, ideš so mnou naspäť? Viem, že je takýto útek u teba normálny, ale na dva mesiace? Si sa úplne zbláznila?"
Urazene som zamrkala očami. "Nie."
"To bola odpoveď na prvú, či na druhú otázku?"
"Na obe," rozbehla som sa ďalej, hlboko do lesa. Nevšímala som si zvuk dvoch párov bosých nôh, ktoré cupotali neuveriteľnou rýchlosťou po chladnej jesennej lesnej pôde. Po chvíli ostali len dve zo štyroch. No i tak som bežala ďalej...

Ja viem, že tento príbeh nemá žiaden zmysel, ale pre mňa je pocit, že som niekde v diaľke svojej mysle a predstavujem si neuveriteľné veci, neodmietnuteľný... Proste nechápem, ako sa niekto nemôže mať rád a aj keď pre mňa nenávisť znamená priateľstvo, či niekedy dokonca i lásku...

Po dvoch dňoch bez odpočinku som sa zastavila na útese, pri ktorom bola malá chalúpka. Vyzerala opustená. Strecha z dreva a ... No vlastne celá tá 'vec' bola z dreva.
Šla som zaklopať...

Ďalej by som vás chcela poprosiť, aby ste mi odpovedali na anketu pod týmto krátkym príbehom... a ešte na 'túto' otázku, keby ste mohli odpovedať do komemtárov:

1.,Ako chcete aby sa to celé skončilo? 1., Smutne 2., Šťastne 3., Hororovo :D 4., Nejaké scifi XD 5., Nejak inak (do komentov)

2.,ChCeTe, aby osoba v domčeku bola...
...babička
...nejaký chalan
...nejaká baba
...edward cullen (hehe) :D:D:D
...Jacob Black :D:D
...Eliin (môj) klon
...Nathalie Dosanová
...niekto iný (napíšte do komentov)

PS: Nezabudnite napísať aj názor na takéto veci s písaním poviedok... OK? DO KOMENTÁROV!!
A Nezabudnite hlasovať v ankete!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Beth Wilson Beth Wilson | Web | 9. ledna 2010 v 12:33 | Reagovat

dúfam že obyvateľ toho domčeka bude nikto. Bude opustený a potom tam príde nejaký tulák a nech ten tulák bude... nejaký chalan može byť aj Elii  :-P

2 bell bell | Web | 9. ledna 2010 v 12:34 | Reagovat

nech je to horor hohóóó  :D

3 Liz-iza Liz-iza | 1. dubna 2010 v 15:43 | Reagovat

Wilsonova ma zmisel pre humor? :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama